Vytajte na mojom blogu!

Sme na tom zle

Publikované 09.11.2017 v 11:48 v kategórii Knihy, prečítané: 14x

Už od šestnástich som mala veľký sen, stať sa spisovateľkou; autorkou dokonalých fantasy románov, ktoré by sa rovnali Harrymu Potterovi, alebo aspoň Twilightu. Jasné, nikdy sa mi to nesplnilo, ale písať som si nikdy neprestala. Raz fanfiction, alebo teda multy fanfictions, keď som si pospájala viacero postáv s rôznych filmov, pridala svoju maličkosť, doladila zopár detailov a vznikla osemročná séria príbehov, ktoré, zdá sa, asi nikdy neskončia. Tie však nie sú na publikovanie, sú len tak, pre moje potešenie a potešenie úzkeho okruhu priateľov, ktoré moje fantasmagórie zdieľajú so mnou. Okrem toho mám však aj iné menšie dielka. Tie som sa, po prekonaní prvého ostichu snažila popodsúvať do súťaží a časopisov. Okrem tých náboženských som nikde neuspela. Mne osobne to nevadilo, skôr ma zaráža, že Slovenská literatúra je ochudobnená o tak potrebný žáner ako je fantasy. Možno však len ja zle hľadám. Jediná dobrá vec, ktorá pochádza z nášho pera sú príbehy od Ďura Červenáka, pred ktorým skladám klobúk. Jeho pisateľský štýl a kreativita sa dajú porovnať ku dobyvateľkám našich teenagerských snov ako napríklad bola a verím že u niektorých stále je Rowlingová. Okrem toho a hŕstky fantaswriterov, o ktorých nanešťastie neviem tu však nie je nič. Veľká čierna diera, ktorú sa "mladé nádejné spisovateľky" snažia zaplniť svojimi depresívnymi knihami o tom ako prekonávajú svoje ťažké obdobia plné striedania svojich partnerov, plné riešenia krýzy stredného veku, celulitídy a faktu, že ich obľúbené lodičky im ich fešák nekúpi, lebo sa zaľúbil do o dvadsať rokov mladšej, ktorá možno nemá vysoké IQ, ale za to ju príroda obdarila dizainom. Nuž, už len keď to tu píšem, dvíha sa mi žalúdok. A kde je nejaká dráma ľudia? Keby sa pri tej depresívnej ženskej, ktorá zapíja vínom svoju krízu stredného veku zjavil temný čarodej a premenil by ju na čínske prasiatko. Okej, tak nie na čínske prasiatko, ale na našu slovenskú prasnicu... koniec srandy, fakt sa tu nad tou myšlienkou zabávam, ale vec je z môjho pohľadu celkom vážna. Určite sa pod rúžkou blog nickov a hanby skrývajú nádejní autori, ktorí však vedia, že v našich kníhkupectvách neprerazia. Moje teenagerské sny napísať knihu, ktorá by bola taká úžasná, aby sa o ňu vydavateľstvá bili, aby prerazila aj na zahraničný trh a spravili by mi z nej film však stále žijú, tlčú na dvere mojej fantázie a ja mám vďaka ním nové a nové témy. Tie tu ale kvôli porušovaniu copyrightu nebudem publikovať. Zlý zážitok spojený s tým ma celkom odradil. Na inom blogu a zopár rokov neskôr som publikovala príbeh, napoly fantasy, napoly trošku spirituálny a hneď ďalší deň si ho ktosi vycapil na Facebook, navyše bez udania zdroja. Riadne ma to napálilo, takže od vtedy radšej nie.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?