Vitajte na mojom blogu!

Kde je Boh vtedy, keď trpíme?

Publikované 27.06.2018 v 22:33 v kategórii Osobné úvahy, prečítané: 22x

Naschvál to dávam do sekcie o mojich názoroch, pretože to nemusí byť pravda. Počula som o tom na Luxe a tiež napíšem aj svoj osobný názor. Ak sa s tým však niekto nebude ztotožňovať, rada uvítam kritiku, poprípade ma opravte. Sme ľudia omylní, domýšľaví atď, preto nechcem svoju pravdu posúvať pred pravdy iné, mne to tak skrátka logicky vychádza a prednášky v televízii Lux ma v tom utvrdzujú. Teda kde je Boh keď trpíme? Ako sa môže pozerať na to, že malé deti umierajú, že sú týrané, zneužívané, že sa vraždí, znásilňuje, okráda, demoluje, že sú vojny, hladomory a choroby? Ako môže Boh - láska dovoliť takéto niečo, kde je jeho spravodlivosť? Moja odpoveď: Boh stvoril všetko dobré, bez hriechu. Prvý kto sa vspriečil a vytvoril hriech bol Diabol. K nemu potom naviedol i vrchol - korunu stvorenstva človeka, vytvoreného na Boží obraz. A Adamov hriech sa dedil a dedí. Preto sa deti krstia, aby sa zmyla stopa zla, ktorú na Adamovi zanechal Diabol. Hriech vytvoril medzi človekom a Bohom veľkú priepasť, ktorá sa nedala preklenúť. Ibaže je Boh milosrdný a nezanevrel na človeka. A to z jedného dobrého dôvodu. Diabol je anjel a mal vedomosť Boha, stál pri ňom najbližšie, pozeral sa mu do očý "každý deň". Adam - nemal túto vedomosť, nebol dokonalý ako anjel a neuvedomoval si následky svojho hriechu, zatiaľ čo Diabol áno. Boh ale "prenasledoval" človeka so svojim milosrdenstvom a posielal prorokov a pomocou nich si formoval národ, utváral dejiny a hlavne pripravoval sa na veľkú udalosť. Zmierenie, pretože v tú hodinu, keď jeho syn posledný raz vydýchol na dreve kríža visiac medzi nebom a zemou, prijal Boh krvavú obetu, ktorú my slávime každú svätú omšu nekrvavým spôsobom. V starom zákone sa na zmierenie s Bohom používalo mäso a krv zo spaľovanej obety, najčastejšie šlo o mladého barančeka. A tento predobraz sa naplno prejavil pri Ježišovi, on sa stal baránkom a nechal sa zabiť na oltáre kríža. Tým sa priepasť vytvorená hriechom medzi človekom a Bohom preklenula. Kríž vytvoril most, po ktorom sa dá bezpečne prejsť z jednej strany na druhú. Ale pozor! Stal sa mostom, nezacelil priepasť. Ona tam stále je. Myslím si, že tou priepasťou je smrť. A Ježiš si tou priepasťou prešiel ako jeden z nás. Musel sa stať jedným z nás aby zmieril telo a krv z Bohom. Teda sa hriech neodstránil, ale nebo, ktoré sa po Adamovom hriechu zavrelo sa teraz otvorilo. Zosnulí už nešli do Šeolu - temnoty ako sa o tom píše v textoch, ale do neba. A tak život šiel a ide doteraz. A stalo sa veľa vecí a dosť zlých, vojny, hladomory, pogromy... A to spomínam len tie masové udalosti. Takže kde je Boh? Kde je Boh, keď sa vraždia nevinné deti? Predávajú ľudia do otroctva, keď sa páchajú ohavnosti? Ak nad tým budeme uvažovať, uvedomíme si dve veci. Prvú, že Boh dal človeku dva dary: rozum a slobodnú vôľu. Vôľu na to, aby sme neboli ako naprogramované roboty, ale sami od seba chceli hľadať Boha a rozum na to, aby sme ho našli. Tou druhou vecou je, že zatiaľ čo sme tu na svete, ktorého Bohom je Diabol, inklinujeme viac k hriechu. Od Edenu až po posledný deň sveta budeme vždy náchilnejší na zlo ako na dobro. Prečo? No netuším, slabou vierou, nedostatočným vzťahom s Bohom... Neviem. Človek je skrátka ľahko manipulovateľný a Diablovi stačí zašepkať čarovné slovíčka: "Peniaze... moc... sláva... telesné pôžitky... sex... alkohol... drogy..." atď. A človek za ním ide ako pes za údeným. Diabol je inteligentný a je to slepé zlo, ktoré žije a umiera v sebe, jeho jedinou túžbou je stiahnuť nás na svoju úroveň, lebo on svoju šancu už stratil. A Boh sa práve preto stále zľutúva. Vidí (ako to vraví Otec Kuffa) slabosť našej sily a silu našej slabosti. A tak si namiesto života volíme smrť, namiesto čistoty smilstvo, namiesto striedmosti obžerstvo a alkoholizmus, namiesto lásky nenávisť, namiesto dobroprajnosti závisť a lakomstvo, namiesto skromnosti mamonu a ctibažnosť. A kde teda zostal ten Boh? Poďme si na to konečne odpovedať. Boh vidí všetko, vie o každej dažďovej kvapke, ani jedno steblo trávy sa neohne bez jeho vedomia a predsa necháva, aby sa vraždili deti? Áno. Dal nám slobodnú vôľu a rešpektuje ju. Dal nám rozum a ak by sme ho používali... Ale my ho nepoužívame. Kdesi na začiatku filmu Colette zaznela veta v zmysle, že človek vynašiel plynové komory a človek bol i ten, kto do nich vstupoval s Otčenášom na perách. Boh nás ustanovil byť pánmi nad stvorením a pritom sa chováme ako zvieratá, chceme len tri veci, jedlo partnera a teritórium. Ale Boh ide ďalej a i po zjavení sa o nás stará. Stále a stále nás napomína. Prichádza ku trpiacim. Zakladajú sa rehole, mnoho svätých sa narodilo práve v obdobiach najväčšieho útlaku. Najznámejší boli v období druhej sv. vojny. Spomeňme napr. Pátra Pia, Gemmu Galgani, Faustínu Kovalskú, Jána Pavla II. Titusa Zemana, Anku Kolesárovú atď. A to je len zlomok. Okrem toho tu boli aj iné zjavenia. Zjavenie v Lurdoch, Fatime, Medjugoriu, ktoré mimochodom prebieha dodnes myslím. Takže ako si môžeme dovoliť pýtať sa kde je Boh? Je tu s nami, trpí spolu s nami, znova a znova ho dvíhajú na kríž tí, ktorí ubližujú. To čo robíme/nerobíme tým najmenším z našich bratov akoby sme jemu samému robili/nerobili. A tak keď vraždíme, týrame, kradneme, klameme, cudzoložíme, obžierame sa, opíjame sa, akoby sme jemu ubližovali. A to vravím i keď ubližujeme takto sebe. Telo má byť chrámom Ducha Svätého, nie hrobom plným hniloby. Logickým uvažovaním sa dá na veľa prísť. I neveriaci človek si uvedomí, že odniekiaľ prišiel a niekam ide, že necestuje časom hore-dole, ale ide jedným smerom. Tiež si musíme uvedomiť, že zatiaľ čo jední sú zlí, iní sú dobrí a tak, keď sú tu tieto protipóly, za nimi musí niečo byť. Niečo vyššie. A že ľudské utrpenie kričí k Bohu ako krv Ábela pri prvej bratovražde. Nie sme sami, on nás vidí a je nám na blízku. Kde je teda Boh, keď trpíme? - Je s nami a trpí trikrát viac. Ďalšia vec. Náš život sa podobá krížovej ceste. Nie, nemusíme sa nechať vyniesť na kríž. Nemusíme si na hlavu dávať korunu z tŕnia, ani sa nemusíme nechať zmasakrovať bičom. Stačí žiť bežný život a rany biča, tŕňová koruna a ťažký kríž prídu sami, príde i kladivo a pár tupých klincov, ktoré spôsobia bolesť, príde ocot so žlčou a opustenosť od vlastných. Sme hriešni a zlí a Ježiš aby nás zmieril s otcom sám tieto veci podstúpil. On čistý stal sa špinavým a nechal sa zbiť a zabiť, ponížiť a znivočiť. Bol opustený a osamelý, smutný a plakal. Potreboval sa napiť a nepodali mu ani pohár vody. Dovolím si povedať, že sa k nemu správali horšie ako ku zvieraťu. A teda my, ktorí si naozaj zaslúžime, prečo sa bránime utrpeniu? Môžeme mu utiecť? Nie, alebo teda málo kedy. Preto, treba všetko obetovať a spájať s jeho utrpením. Vtedy to naše utrpenie bude ako keď sa spálime, alebo si zlomíme ruku a doktor nám kosť musí najprv dať do správnej polohy. To bolí a riadne, ale za následok to má uzdravenie. A i naše utrpenie má za následok svätosť a lístok do neba. Trpieť si zaslúžime všetci, len vďaka hriechu trpíme a len vďaka našej inklinácii ku zlému podliehame zas a zas. Boh ale zase šiel ďalej a dal nám spoveď. Buďme teda ako kajúci lotor Dismas, ktorý si uvedomoval, že muž pri ňom je nevinný, zatiaľ čo on sám a jeho spoluväzeň ukrižovaný z Ježišovej druhej strany si svoje tresty zaslúžili.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?