Vitajte na mojom blogu!

Akú váhu mal kríž?

Publikované 23.03.2018 v 21:30 v kategórii Náboženstvo, prečítané: 86x

Po dlhšom čase som sa opäť rozhodla napísať krátku úvahu. Predtým než však začnem, chcem spomenúť miesto nekonečných inšpirácii. Sprcha. Áno, znie to možno čudne, ale práve tam sa mi v mysli vynárajú tie najfantastickejšie príbehy, najhlbšie zamyslenia a meditácie. Neviem či to tak majú aj iní a prečo je to práve tam. Možno je to tichom, príjemnou vodou a únavou, ktorú spôsobuje. A tak pod teplými prúdmi uvažujem a rozjímam a v hlave splietam nitky nádherného gobelínu. Pamätám si každé slovo, viem, že len čo opustím kúpeľňu, sadnem ku počítaču a spíšem to do monumentálneho článku. A tak otváram dvere a...? Nič! Celkom nič! Tuším, že psychológovia to volajú efekt prekročenia prahu. Ide v skratkosti o to, že ak opustíte miestnosť, zabudnete na to čo bolo práve vo vašej mysli. Takže si viete predstaviť moje emócie, keď sa spolu s parou z kúpeľne vyparia aj moje myšlienky. Dnes ale nie. Dnes si hádam pamätám všetko. Dnes šla na Luxe krížová cesta. Väčšinou si nechávam pustenú telku len tak ako kulisu pri iných činnostiach. Málokedy sa sústredím na to čo tam hovoria, ale keď už, myšlienky ma naozaj oslovujú. Viem, viem, mala by som to potom asi robiť častejšie. TV LUX je skutočný klenot medzi televíziami, pretože ponúka Program s veľkým P, nie komerčné blbosti, ale o tom som nechcela. Späť ku krížovej ceste. Nepočula som od akého autora bola, ale jej obsah bol tak pútavý, že ma prinútil zamyslieť sa nad tým dobitým, vysileným, slabým a znetvoreným mužom, ktorý padal pod ťarchou kríža. Niektorí ho nazývali chúdiatkom, iní ho bili a posmievali sa mu. Tento muž zachránil mnohých. Áno vravím mnohých, nie všetkých, pretože mnohí i napriek jeho utrpeniu a potupnej smrti odvrátia svoju tvár a stanú sa synmi a dcérami zatratenia. Nie, on nezatracuje, to my. To preto plakal a potil sa krvou v Gecemanoch. Videl nevieru svojich vlastných a bál sa nadchádzajúceho utrpenia. A potom prišla krížová cesta, pre niektorých pochod smrti, pre nás pochod života. Krížová od slova kríž. Bol to bežný spôsob popravy obľúbený najmä u Rimanov. Prečo? Nuž, pretože smrť na ňom bola obzvlášť bolestivá. Ukrižovaný prenášal váhu raz na ruky, raz na nohy a vďaka skrčeným kolenám a roztiahnutým rukám sa stalo to, že sa nadýchol a nemohol vydýchnuť. Okrem problémov s dýchaním krvácal z rán po bičovaní čo bola tiež obľúbená metóda praktizovaná takmer pred každým ukrižovaním. Rany sa zapaľovali a odsúdencovi spôsobovali neznesiteľnú bolesť, horúčky a umieral hrozne. Občas aj niekoľko dlhých dní. Ježišov kríž bol však iný. Z ľudskej perspektívy môžeme Ježiša obdivovať už len preto, že bol určite zbitý viac ako dvaja zločincy, čo boli s ním. Dokatovali ho tak, že ledva stál na nohách a aj tak zobral to ťažké drevo vyložil si ho na plece a šiel. Padal, to áno, ale vstával a šiel. Keď to už bolo veľmi zlé, prinútili istého Šimona Kirénskeho, aby mu pomáhal. Ježiš bol a navždy zostane hrdinom. Z duchovnej perspektívy jeho kríž nebol však len drevo. Áno, pre ľudské oko a rozum drevo bolo symbolom, pretože prarodičia zhrešili jedením zo stromu a tak na strome musel byť ich hriech odčinený. Ten hriech, spolu zo všetkými inými hriechmi až do skončenia sveta bol však vložený na kríž. Ako guľky na vianočnom stromčeku, tak bol kríž ovešaný. A teraz si predstavme, že niekto, kto je z podstaty čistý, pravá láska, čistota tak čistá, že človek umiera pri pohľade na ňu, pravá svetosť a veleba, že ani anjeli si nedovolia pozerať na ňu, taká čistota sa stala tým najhnusnejším a najhorším hriešnikom, až sa tvár jeho Otca odvrátila. Táto čistota sa ponorila až po uši do najhlbšieho bahna hriechu a na krátky moment sa stala zatratencom. Áno, Ježiš zažíval to čo zatratenci, odluku od Boha. A keďže si on uvedomoval väčšmi spojenie s Bohom, lebo ním sám bol, bolesť, ktorú prežíval musela byť nekonečná. Myslím si, že človek by umrel už len od toho žiaľu. Každý z nás si nesie svoj kríž. Každý je iný. Niekto je chorý, niekto opustený, iný zle žije a podobne. Všetky kríže však majú niečo spoločné. Sú mimoriadne ťažké. Teraz si predstavme, že by sme všetky kríže dali na jednu kopu. Všetky hriechy všetkých ľudí, zlý život, choroby, ohovárania, klamstvá, krádeže, urážky, krivdy, zranenia, ale aj násilie, nevera, znásilnenia, mučenia, vraždy, Bohorúhačstvo, smilstvo, satanizmus atď. Jeden človek toho za život spraví až-až. A tak sme teda pozbierali všetky kríže na jednu kopu a k tomu prihoďme všetky kríže ľudí od Adama a ešte k tomu prihoďme aj kríže z budúcnosti. Každý človek, ktorý kedy chodil, chodí a bude chodiť po tejto zemi má svoj kríž. A Ježiš, ten najčistejší a najnevinnejší prilepil všetky kríže na svoj kríž. Stal sa pre nás tým najhorším hriešnikom, tým naj naj horším a najšpinavším, aby nás očistil a zmieril nás zo sebou. Akoby si človek zarábajúci mesačne jeden cent vzal päť miliardovú pôžičku a prehajdákal ju len tak hala-bala. Ten, čo by mu tú pôžičku dal by však sám nastúpil do zamestnania a drel by jak osol aby tú pôžičku splatil za toho človeka. To spravil Ježiš. Nevieme si ani predstaviť, čo trebárs prežívajú vrahovia. Niektorí to nezvládnu a zabijú sa, lebo ich ťaží svedomie. A čo tak masoví vrahovia ako Stalin, Hitler? Ježiš každú jednu vraždu niesol sám na svojich pleciach a cítil bolesť a temnotu tých, čo vraždy vykonali. Nik si ani nevie predstaviť čo pre nás Boh a človek trpel. A najväčšia bolesť prišla ako som už povedala vtedy, keď i Boh odvrátil svoju tvár. Boh si teda na vlastnej koži vyskúšal aké to je byť zatrateným a denno-denne bojuje aby sme nemuseli podstúpiť tie bolesti, ktoré podstúpil on. Vytýčil nám mantinely prikázaniami, ktorými zakazuje, aby nás chránil práve od tej bolesti, ktorú cítil a ktorú cíti ale v menšej forme každý znás pri spáchaní hriechu. Tak akú váhu mal kríž?

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?